Ako vybrať kúrenie do domu 

To, aké kúrenie vybrať do domu je do značnej miery problematická dilema. Záleží to od množstva faktorov a to, čo sa hodí do jednej nehnuteľnosti, nebude fungovať v inej nehnuteľnosti. Pri výbere vhodného kúrenia preto musíme postupovať vždy vysoko individuálne! Neplatí, čo funguje u kamaráta, bude aj u mňa, alebo čo je najdrahšie je najlepšie. Neplatí ani fakt, že najlacnejší systém na začiatku, bude z dlhodobého hľadiska najlepší a pod. Závisí predovšetkým od nasledujúcich vecí, z ktorých treba vychádzať:

Najväčšia dilema, ktorá sa rieši pri plánovaní kúrenia do novostavby je nasledovná: Oplatí sa mi na začiatku investovať do drahšieho systému a potom úspornejšie kúriť? Resp. iní povedia, že investícia za 10 a viac tisíc € v podobe tepelného čerpadla sa najmä v menších domoch nikdy nevráti, lebo úspora a návratnosť trvá desať a viac rokov. Kto má teda pravdu? Práve na rozlúsknutie tejto dilemy, som spracoval nasledujúci článok, kde porovnáme návratnosť jednotlivých typoch vykurovania metódou TCO - "Total cost of ownership" t.j. všetky náklady na zariadenie za sledované obdobie.

Prepočet/ Príklad: je robený na modelový dom, zateplený bungalov o rozlohe 120-150m2 zastavanej plochy, nízkoenergetický, v štandarde A1 až B. Je samozrejme možné, že pre väčšie domy by náklady a prevádzka a návratnosť mohla vyzerať inak. Do výpočtu som zaradil aj menej známy systém vykurovania/chladenia, a to klimatizáciami, spôsob, ktorý sme začali používať my. Napriek tomu, že prvotne sme inštalovali priamovýhrevné podlahové kúrenie, ktoré prakticky už nepoužívame. Tento článok tak môže pomôcť aj ľuďom, ktorí stavajú , rozhodujú sa a nechcú spraviť, resp. opakovať chyby, ktoré už spravili iní, ako napr. aj my :) Resp. hľadajú spôsoby, aby v čase čoraz prudšieho zdražovania energií a plynu, viac ušetrili napr. aj spôsobom obnoviteľných zdrojov energie (OZE), pod čo spadajú tepelné čerpadlá, takže aj obyčajná klimatizácia.

To, že klimatizáciou sa kúri draho je mýtus, čo isto pochopí každý príčetný človek, ktorý zavíta na tieto stránky. Poďme sa pozrieť, aké sú investičné náklady pri inštalácií jednotlivých vykurovacích systémov a následné náklady na vykurovanie priestorov za rok, pričom uvažujeme o komfortnej teplote 22-23°C. Samozrejme tie cenové ponuky sa môžu líšiť, v závislosti od firmy, typu kotla, jednotky , prevedenia riešenia a použitých materiálov, avšak snažil som sa hľadať triezve ponuky, nie predražené, ani nie úplne low costové. Aké teda máme možnosti pri výbere vykurovacej sústavy? 

V predchádzajúcich tabuľkách môžeme vidieť investičné náklady do novostavby, podľa zvoleného typu kúrenia. Ceny zahŕňajú komplet materiál, inštaláciu a prácu, v prípade kotla na drevo nezahŕňa budovanie skladovacích priestorov na palivo/drevo. V prípade plynového kotla cena nezahŕňa náklady na vybudovanie plynovej prípojky, cena ktorej sa môže pohybovať od 1500€ aj viac, podľa toho ako ďaleko je pripájací STL plynovod. 

Náklady sú vypočítane/odhadnuté triezvym pohľadom a na základe skúsenosti užívateľov, vlastným pozorovaním v podobných domoch a podobne. Samozrejme, predajcovia Vám môžu tvrdiť, že takú spotrebu pri vykurovaní napr. elektrokotlom mať nebudete a sú náchylní spotrebu podhodnocovať! Ale verte, že mnoho ľudí po prvej zime kruto vytriezvelo, s čím máme svoje skúsenosti. Takže tie čísla sú fakt reálne. Najviac neisté je to v prípade plynu. Reálne by mala byť spotreba v dobre zateplenej novostavbe o danej rozlohe c. 1000 kubíkov zem. plynu ročne, to je skôr odhad v dolnej hranici reálnosti. V prípade kúrenia drevom je situácia tiež komplikovaná, nakoľko ide aj o typ a kvalitu a tvrdosť dreva. My sme uvažovali s tvrdým, bukovým drevom a cenou 65€/m3 dreva, ktorého výhrevnosť je cca 4Kwh/kg. Po prepočítaní a účinnosti kotla, budeme na vykurovaciu sezónu v našom prípade potrebovať 5 m3 suchého, palivového dreva. V Prípade plynu sme vychádzali z aktuálneho cenníka pre rok 2022. (Vzhľadom na energetickú krízu sa očakáva nárast až o 50-60% v ďalších rokoch). V Prípade elektriny sme vychádzali z cenníka pre domácnosti pre rok 2022 t.j. cca 0,15€/Kwh elektriny.

Na to, aby sme zistili, ktorý systém sa oplatí najviac, spravíme analýzou TCO za 10 rokov. Analýza TCO znamená, že za dané obdobia spočítame všetky náklady spojené s investíciou a prevádzkou po danú dobu. V prípade tepelného čerpadla, kotla a klím, rátame aj s pravidelnými ročnými servisnými prehliadkami. V prípade dreva, rátame aj s poplatkom za dovoz dreva cca 100€/rok. Do výpočtu sme kumulatívne započítali aj infláciu. V poslednom období je inflácia cien energií obrovská, vďaka energetickej kríze a kríze na Ukrajine. V dôsledku toho, zdražela zatiaľ elektrická energia a plyn takmer o 15%. V dlhodobom horizonte ceny energií rastú neustále, uvažujme s priemernou infláciou cien energií 5% ročne. To nám napr. v našej analýze TCO dvihne kumulatívne náklady OPEX, a síce keď prvý rok napr. v prípade TČ voda vzduch zaplatíme ročne za elektrinu 550€, tak desiaty rok to bude ročne 853€. V prípade elektrického vykurovania, ak prvý rok nás bude stáť ročná prevádzka 1200€, tak desiaty rok to nebude 1200€, ale ak budú energie zdražovať (čo isto budú), tak to bude už 1900€ ročne. Takto získame reálnejší obraz návratnosti toho ktorého systému. Logicky systém, ktorý si pýta menej energie, bude voči zdražovaniu imúnnejší. Potom naša TCO analýza bude vyzerať nasledovne:

Z nasledujúcej tabuľky vidíme, kumulatívne náklady spočítané za obdobie 10 ročnej prevádzky, vrátane investície do systému + inflácia cien energií. Pripomínam, že stále sa bavíme o menšom bungalove a novostavbe s relatívne menšou potrebou energie. V prípade väčších, viacpodlažných domoch (200m2+), by samozrejme tento graf a návratnosť mohol vyzerať inak. No v rozmedzí 100-130m2, si dovolím tvrdiť, že rozloženie grafov by bolo v rámci systémov rovnaké.

Záver a vyhodnotenie:

Za najúspornejší a zároveň s relatívne nízkymi počiatočnými nákladmi, môžeme zaradiť "americký" systém vykurovania a chladenia, a to klasickými klimatizáciami. Nie každému môže tento systém vyhovovať, najmä že to je kúrenie teplým vzduchom, jednotky sú hlučnejšie (ventilátor) a pod. takže niekto môže považovať tento systém za menej komfortný, čo je do istej miery aj pravda. Napriek tomu je to systém najekonomickejší, flexibilný a okrem kúrenia poskytne plnohodnotné chladenie v sparnom lete a primitívny na prevádzku a údržbu. Systém nevyžaduje žiadnu kotolňu, nádrže, technické miestnosti. Systém je rýchly a flexibilnejší na zmenu teploty na rozdiel od systémov, ktoré vykurujú priestor cez nízkoteplotné média -vodu. To je výhodné najmä v prechodnom období, keď treba nárazovo len trocha prikúriť, čo šetrí čas a energie. Netreba štartovať a spúšťať zložitejšie systémy, s pomalším nábehom (TČ voda-vzduch, kotol na drevo). Nevýhodou je nižšia účinnosť v tuhých mrazoch a pri -15°C až -20°C potreba mať "núdzový" zdroj tepla, napr. klasické ohrievače, alebo krb, prípadne investovať do drahšej jednotky, ktoré majú garantovaný chod do -25 až -30°C (avšak aj u týchto systémov je účinnosť skôr na papieri a skôr marketing firiem ako realita, záložný zdroj pre veľké mrazy, preto rozhodne odporúčame mať!) Najviac sa tak tento spôsob bude hodiť do nížin a teplejších oblastí, kde zimy nebývajú tuhé a zároveň letá horúce, takže systém sa využije počas celého roka. Zároveň do menších bungalovoch a ľahkých drevostavieb, s kompaktným a nekomplikovaným pôdorysom.
Na 2. mieste, resp. zhodne úsporný a ekonomicky veľmi výhodný je systém na tuhé palivo. Avšak tu treba vziať v úvahu, že nejde až o tak komfortný spôsob. Človek sa nevyhne práci s drevom, potrebuje kotolňu, sklad na drevo a do istej miery aj prikladať, aj keď moderné splyňovacie kotly so zásobníkom, sú už prakticky komfortné a automatické. Systém sa hodí podľa nás do väčších stavieb, menej zateplených a v chladnejších klimatických oblastiach. Prípadne pre človeka, ktorý vlastní lesné pozemky, má prístup k lacnejšiemu drevu, a má aj určite čas a chuť pracovať s drevom, nakoľko tento systém nie je 100% automatický. V prípade moderných kotlov ide tak o ekonomicky najvýhodnejší systém vykurovania, ak opomenieme v Európe málo rozšírený, nekonvenčný systém klimatizácií. Karty môže zamiešať ešte dostupnosť palivového dreva a jeho cena v budúcnosti. Je takmer isté, že ceny elektriny a plynu budú rásť pravdepodobne o trochu rýchlejšie, ako ceny dreva. To môže do značnej miery ešte viac zvýhodniť tento systém. Takže ak máte starší, slabo zateplený dom, s väčšou rozlohou nad 180m2, silne by som zvažoval kúrenie moderným drevo-splyňovacím kotlom.
Na treťom mieste skončil plynový kotol. Napriek neistej situácií s plynom a jeho cenou, ide o veľmi rozšírený a na Slovensku populárny spôsob vykurovania. Plyn je veľmi účinné a relatívne lacné palivo. Na rozdiel od pomalších systémov ako TČ voda-vzduch, je aj flexibilnejší, vstupné náklady nie sú extrémne vysoké. Pokiaľ je plyn v dosahu a jedná sa o stredne veľký, väčší dom, s miernejším zateplením, je tento systém určite ešte stále veľmi vhodný a má zmysel o ňom uvažovať, najmä v severných a chladnejších oblastiach. Ak sa však jedna o novostavbu, dobre zateplenú a k dispozícií nie je plynová prípojka už na pozemku, ale je treba budovať, je na zváženie, či sa neoplatí radšej investovať do TČ.
Na 4. mieste sa umiestnili elektrické rohože. Tento systém je rel. nenáročný na prvotnú investíciu ani na údržbu a spomedzi všetkých systémov, má určite najdlhšiu životnosť. Avšak prevádzkové náklady sú veľmi veľké. Existujú však prípady, kde sa tento systém môže vyplatiť a bol by voľbou č.1, napr. v energeticky pasívnych domoch, s min. množstvom potrebnej energie, môže mať tak nízka investícia ako taký zmysel.
Na poslednom mieste skončilo TČ voda-vzduch. Najmä kvôli obrovským prvotným nákladom. Do menších a dobre zateplených domov, sa tento systém veľmi nehodí. Skôr sa hodí do viacpodlažných a väčších domov, s komplikovaným pôdorysom, kde je nedostupný plyn. Výhodou je úsporná prevádzka na kúrení a ohreve TUV, avšak ako z analýzy vyplýva, v menších domoch do 100m2 pôjde o nenávratnú investíciu. Inak to vyzerá, ak započítame prevádzku 15 rokov+ infláciu, vtedy sa investícia do TČ voda vzduch oplatí dokonca aj v menších domoch, okolo 100m2. 

Verím, že Vám moja analýza bola aspoň sčasti nápomocná. Ak sa rozhodujete aké kúrenie vybrať. Ak staviate a potrebujete poradiť ohľadom u nás málo rozšíreného kúrenia klimatizáciami s TČ vzduch-vzduch, kľudne Nás kontaktujte. Radi zodpovieme Vaše otázky, poradíme a rozplynieme vaše obavy. O Nás, kontakty