Letné dni 

Za letný deň považujeme, ak maximálna denná teplota vystúpi, alebo je rovná aspoň 25°C. Za posledných 15 rokov badať mierne zvyšovania počtu letných dní aj v regióne Šariša. Ich priemer je za posledných 15 rokov zhruba 55 dní za rok. Posledné roky sa ich počet zvýšil priemerne o 12 letných dní/rok, čo je spôsobené ich vyšším výskytom hlavne v mesiaci jún.

Tropický deň je, ak maximálna denná teplota vystúpi, alebo je rovná aspoň hodnote 30°C. V našom regióne severnej Košickej kotliny a Šarišského podolia, je priemerne týchto dní posledných 15 rokov cca 10 za rok. V minulosti sa tropické dni vyskytovali len sporadicky do 5 ročne. Poslednú dekádu pribúdajú roky, kedy je ich pomerne hojne, napr. v horúcom lete 2015 ich bolo až 25. Stúpa aj počet dní, kedy teplota vystúpi vyššie nad 30°C, čo je spôsobené pravdepodobne silnejšou dynamikou atmosféry, väčším množstvom energie vzhľadom na oteplenie. Tropické vzduchové hmoty sa tak v letnom období, vďaka silnejšej dynamike atmosféry dostávajú vyššie na sever a pravdepodobne prinesú viac energie = vyššie teploty, ako v minulosti. Osobitnou kategóriou sú tropické noci, kedy zas minimálna nočná teplota nepoklesne pod 20°C. Tieto dni sú v našom regióne ešte stále veľmi raritné. V minulosti sa prakticky nevyskytovali. Posledných 15 rokov však badať nárast o viac ako 100% aj v týchto dňoch. Priemerne je takýchto dní 2/rok. 

Za deň s mrazom, alebo mrazivý deň považujeme deň, keď teplota vzduchu počas 24 hod. poklesne na nejaký čas pod 0°C. Zaujímavé je, že počet dní s mrazom posledných 15 rokov v našom regióne rastie, aj napriek otepľovaniu. To môže byť spôsobenou dočasnou anomáliu, alebo ako sme spomínali vyššie, silnejšou dynamikou atmosféry. Vpády vzduchových hmôt sú paradoxne prudšie aj zo severu. Najmä v posledných rokoch rastie extremita atmosféry. T.j. najmä v prechodných obdobiach prudké vpády oteplenia (tropického vzduchu) strieda rýchlo prudký vpád arktického vzduchu, pričom amplitúda rozdielov teplôt je vyššia ako v minulosti. To môže byť aj cyklická anomália. Tieto prudké ochladenia pozorujeme posledné roky najmä na jar. Jar je posledných 15 rokov jediné ročné obdobie, ktoré sa rel. prudko ochladzuje, vzhľadom na ostatné ročné obdobia, najmä mesiac apríl. Zvyšujúci sa počet dní s mrazom, je tak podľa našich pozorovaní v našom regióne spôsobený hlavne chladnejším jarným obdobím a častejším výskytom nočných mrazov na jar. Čiastočne ich rast môže byť spôsobený aj nárastom kontinentality podnebia a vyšším, priemerným tlakom vzduchu (chladné noci, teplejšie dni najmä v chladnej polovici roka) - to by do istej miery mohlo vysvetliť aj výrazný úbytok ľadových dní. 

Za ľadový deň považujeme deň s celodenným mrazom. To znamená, že teplota ani v najteplejšej časti dňa za 24 hodín nevystúpi nad hodnotu 0°C. Na rozdiel od dni s mrazom, týchto dní rapídne posledných 16 rokov ubúda. Čo môže byť spôsobené ako sme už spomenuli, vyšším tlakom väčšou kontinentalitou v zimnom období (prevažne vplyv Azorskej tlakovej výše), čo spôsobí síce mrazivé noci, ale počas dňa sa vzduch prehreje aj vysoko nad bod mrazu, alebo je inverzný charakter počasia s hmlou. V dlhodobom horizonte to môžu spôsobovať aj dekády trvajúce cykly NAO a AO (Severo-atlantická oscilácia, rozloženie tlakových útvarov v severnom Atlantiku a tlak. Rozdiel medzi Islandskou nížou a Azorami). Počet ľadových dní v našej oblasti je priemerne okolo 50 za rok, pričom za posledných 15 rokov ich výskyt klesol priemerne až o 15 dní ročne. To je do značnej miery pravdepodobne spôsobené aj najvýraznejším otepľovaním mesiaca december. Ide o mesiac, ktorý sa otepľuje najvýraznejšie a hneď druhý v poradí je február. To sú mesiace, na ktoré pripadá do roka najviac ľadových dní. Ich výskyt sa preto logicky s najvýraznejším otepľovaním týchto mesiacov, znižuje. 

Dni s teplotou pod -10°C 

Dni, kedy teplota nevystúpi ani počas najteplejšej časti dňa za 24 hodín nad -10°C sa nazývajú arktické dni. Za posledných 15 rokov sa tieto dni u nás vyskytujú veľmi raritne. Väčšinu rokov sa nevyskytol ani jeden takýto deň. Za posledných 15 rokov bolo týchto dní len 13, z toho 6 sa vyskytlo v roku 2012, vo veľmi chladnom februári. Klesá aj počet dní kedy teplota poklesne pod -10°C. Priemerne je týchto dní 8/rok, pričom najviac sme zaznamenali v chladnej zime a chladnom februári roka 2012, a to 25 dní/rok.

Dni so snehovou pokrývkou

Deň so snehovou pokrývkou je vtedy, ak je povrch pokrytý súvislou vrstvou snehu a o minimálnej výške aspoň 0,5 cm. Posledných 15 rokov pozorujme mierny nárast dní so snehovou pokrývkou, priemerne týchto dní pribudlo okolo 6 ročne. To je spôsobené hlavne chladnejšími januármi. Január je jediný mesiac zo zimných mesiacov, ktorý sa posledných 15 rokov mierne ochladzuje, na rozdiel od decembra a februárov.