Zimy 1001-2020 A.D.

V tejto časti sme rozpracovali projekt, na analyzovanie a štatistické spracovanie klímy u nás, a to od počiatku stredoveku. Dáta sa opierajú o zimné obdobie (resp. oblasť chladného polroka u nás, v menšej miere o obdobie letné), nakoľko z historických dát sa dajú údaje o zimnom období omnoho lepšie objektívne a štatisticky zhodnotiť. Najmä podnebie strednej Európy je dané v zimnom období značne variabilným počasím. Naši predkovia si všímali tieto okolnosti a tak dokážeme na zákl. mnohých zápisov rekonštruovať aspoň približné podmienky minulosti. Predovšetkým trvanie mrazov, snehov, zamŕzanie niektorých riek, jazier, množstvo snehu, doba trvania mrazov. To sú všetko vysoko-objektívne dáta, ktoré sa dajú aspoň na približnú rekonštrukciu zím a podmienok použiť. V mnohých prípadoch sú tieto historické "proxy" dáta o niečo presnejšie a objektívnejšie ako iné, prírodovedecké dáta, z ktorých sa určujú klimatické podmienky minulosti. Najmä kvôli presnému ukotveniu v čase a v niektorých prípadoch veľmi objektívnemu popisu. Na druhej strane sú to dáta podliehajúce ľudskému faktoru a opisom, nepresnostiam, najmä čím sa ide ďalej do histórie. 

Výsledok spracovania dát, môžete vidieť v nasledujúcom grafickom výstupe, ktorý vznikol spracovaním všetkých hlavných dátových zdrojov a prameňov[1],[2],[3],[4],[5],[6]. V dominantnej miere boli použité zosumarizované zápisy z Velkej knihy o klimatu zemí koruny české, od autorov V. Cílek, Z. Vašku a J. Svoboda a ostatné zdroje. Červená krivka predstavuje 30 ročný kĺzavý priemer výskytu zím od roku 1001 až po rok 2020. Presná metodika spracovania, je zosumarizovaná na konci tejto sekcie. 

Graf 1: Zimy v strednej Európe na základe historických proxy dát, prevedených na metodiku kódov a koeficientov, hl. zdroje: (Cílek a kol. 2003, Behringer 2007, od r. 1771 priame meteorologické merania Praha: Klementinum, transformované teplotné dáta na metodiku kódov, konfigurácia dát. Červená čiara predstavuje 30-ročný kĺzavý priemer

Vidíme, že pre klimatické podmienky je v celku charakteristický výskyt či už väčších alebo menších periód s dominantnejším zastúpením či už miernejších, alebo tuhších zím, v tom ktorom období. Z analýzy jasne vidieť súčasné otepľovanie, ktoré sa prejavuje aj na vzostupe a výskyte prevažne miernych až teplých a veľmi teplých zím, najmä v posledných dvoch dekádach. Výsledky analýzy naznačujú, že súčasné oteplenie je naozaj veľmi významné. Prakticky zažívame momentálne najteplejšie zimy min. za posledných takmer 500 rokov. Z grafického výstupu analýzy dát sa dokonca javí, že súčasne zimy sú už jedni z najteplejších za celé obdobie, t.j. 1000 rokov. Aj naša grafická analýza na zákl. historických dát a výskyte tuhých zím tak jasne koreluje a potvrdzuje teóriu súčasného otepľovania, ktoré je badateľné takmer všade na svete. Prevažne otepľujúci trend a nepomerný výskyt teplejších zím sa da vystopovať na začiatok 20. stor.

Prakticky posledná klasická tuhá až extrémne tuhá zima, ktorá by bola zrovnateľná so zimami predchádzajúceho milénia, sa dá doložiť len v roku 1929, prevažne kvôli extrémne studenému februáru -11°C, čo bola priemerná teplota februára na Klementinu (teplota zimy: -5,4°C). Bola to aj zima, kedy padli u nás doteraz platné oficiálne rekordy najnižšej nameranej teploty celkom, vo Vígľaši pri Zvolene -41°C. Tento rekord minimálnej dosiahnutej teploty na našom území nebol prekonaný do dnešných dní. V tomto roku zamrzol Dunaj, Bodamské jazero a iné veľtoky, typicky ako v časoch malej doby ľadovej. Ako drsné zimy môžeme ešte označiť "vojnové zimy" rokov 1939 - 1942, kedy panovali prevažne chladné januáre a drsná zima 1946/47. Za poslednú podpriemernú zimu najbližšie k dnešku môžeme zaradiť ešte poslednú tuhú zimu 1962/63. Jej priemerná teplota bola na Klementine napr. "len" -2,1°C, avšak celkovo bola táto zima posledná tuhá, ktorá zasiahla takmer celú Európu, prevažne aj Britániu a v tomto roku naposledy zamrzlo aj Bodamské jazero a sčasti aj Temža. Od tejto zimy sa už až do dnešných čias nikdy nič také nestalo. Aj táto zima pôsobí ako relatívne mierna v porovnaní s poslednou najtuhšou zimou 19. storočia, za ktorú môžeme považovať zimu z roku 1829/1830 s priemernou teplotou na Klementine pod -6°C. Aj v tejto zime zamrzlo Bodamské jazero a mnohé európske veľtoky. Bola to najtuhšia zima za posledných 250 rokov Klementínskych pozorovaní, čo sa týka priemernej teploty.

Obr. 2: Priemerné zimné teploty z Prahy -Klementina od r. 1771 - 2020, na zákl. dát priemerných mesačných teplôt: Velká kniha o klimatu zemí koruny české+(6) Vidíme na základe už priamych meteorologických meraní, že v 18. a 19. storočí sa "drsné" zimy (s priemernou teplotou -3°C a menej, vyskytovali častejšie ako v 20. storočí, priemerne sa veľmi tuhá vyskytla každých 10 - 15 rokov. Naproti tomu v 20. storočí odzneli podobné zimy "len" v roku 1929, "vojnové" zimy najmä zima 1939/1940. Posledná tuhá zima, zrovnateľná so zimami v malej dobe ľadovej, bola zima 1946/47. Od tohto roku až do roku 2023 sa žiadna podobná zima, ktorú by sme mohli prirovnať k drsným zimám typu zím, ktoré pomerne bežne odznievali v minulých storočiach, už doteraz nevyskytla. Posledné desaťročie naopak zažívame série nadpriemerne teplých zím, ktoré sa v tak hojnom počte po sebe nevyskytli pravdepodobne za posledných minimálne 500 rokov. 

Aby sme si lepšie mohli predstaviť tuhé zimy malej doby ľadovej, v kontexte dnešnej doby, môžeme napr. spomenúť veľmi tuhú zimu 1784/1785. K tejto zime existuje záznam od Behringera (Kultúrni dějiny klimatu s.221), kde sa dozvedáme, že sneh v švajčiarskom Berne ležal rekordných 154 dní. Pre porovnanie v relatívne "nedávnej" a poslednej tuhšej zime v 20. stor., zime 1962/1963 ležal v Berne sneh "len" 86 dní. V oboch zimách zamrzlo aj veľké, švajčiarske jazero Bodensee (Bodamské jazero), ktoré zamŕza veľmi raritne a len v extrémne tuhých zimách. Bodensee napr. zamrzlo za posledných 200 rokov len 4 krát. V r. 1830, 1880 a v 20. stor. v rokoch 1929 a práve v zime 1963. Tiež zamrzlo aj v spomínanej zime 1785. Z tohto obdobia máme aj bližšie k nášmu územiu záznamy -priame meteorologické merania, zo stanice v pražskom Klementine. Paradoxne v Čechách bol v tomto zimnom polroku roka 1785 najchladnejší marec, ktorý skončil s rekordne nízkou teplotou -5,5°C. Pre porovnanie, posledné dekády, takúto nízku teplotu nedosahujú už u nás ani nížinné met. stanice v zimných mesiacoch, ako napr. január.

V minulosti, v jadrových obdobiach malej doby ľadovej, však boli extrémne tuhé zimy pomerne časté. V kronikách sa bežne stretávame s opismi zamrznutých tokov, mlynov, zveri v lese, dokonca ľudí. Niekedy boli tak tuhé mrazy, že z oblohy padali mŕtvy vtáci. Ľudia umrzli vonku, na cestách, dokonca aj v obydliach. Celkom bežne zamŕzali veľtoky ako Dunaj, či Temža v Londýne. Stretávame sa s opismi, že na Dunaji táborilo cez 4000 ľudí, jazdili povozy, či cez rieky prechádzali celé armády. Niekedy v snahe zastaviť prechod armády cez veľtoky sa stretávame s opismi akejsi "záškodnej činnosti" a snahou presekať ľady. Pravdou je, že mnohé veľtoky sú dnes už regulované korytá, kde miestami tečie voda rýchlejšie, čo sťažuje ich zamŕzanie. Stredoveké rieky tvorili bohaté meandre a mŕtve korytá, ktoré zamŕzali pri vyšších teplotách. Avšak to nič nemení na veci, že v súčasnosti zažívame jedni z najteplejších zím, pravdepodobne aké tu tak často po sebe neboli minimálne posledných 500 rokov. Celkom bežne sa v minulosti stretávame s opismi aj zamrznutých morí. Prevažne južného Baltského mora, kde voľne pobehujú vlčie svorky z Dánska do Švédska. Zamŕzajú kanály v Holandsku, Benátska lagúna. V tuhých zimách dokonca existuje pravidelné dopravné spojenie medzi Dánskom, Švédskom a hanzovými mestami -Hamburgom, Lübeckom až do poľského Gdańsku, po zamrznutom mori, po ktorom bez obáv jazdili povozy, kone a karavány s nákladom. Niečo také sa posledné dekády nevyskytuje vôbec. Na tuhé zamrznutie morí a veľkých jazier, je poväčšine treba stabilné, chladné počasie, trvajúce niekoľko týždňov. Dnes, často aj prudké ochladenia vzápätí vystriedajú ešte prudšie oteplenia, takže toky, veľtoky a jazerá v posledných zimách zamŕzajú veľmi raritne, alebo skôr vôbec.

Obr.2: Zimy, kedy sa ľady objavili v Benátskej lagúne (Camuffo 2017, Cílek a kol. 2003) Kódom 3 boli označené roky, keď lagúna zamŕzla na veľkých plochách a pevne (ľad udržal povozy), kódom 2 je kompletné zamŕznutie menšieho rozsahu (ľad udržal ľudí, vyskytlo sa korčuľovanie a pod., ale nie kavarány) kódom 1 je len čiastočný výskyt ľadu na krátky čas (nesúvislá ľadová pokrývka, po ľade nie je možné chodiť, len sa vyskytujú kry) 

Prakticky raritnejší výskyt tuhých a extrémne tuhých zím, môžeme vystopovať čiastočne aj v minulosti. Najmä v obdobiach (v červených rámčekoch) a to stredovekého klimatického optima a ešte v 16. storočí, v tzv. malom klimatickom optime u nás. Za obdobie s najtvrdšími zimami sa javí obdobie prvého jadra malej doby ľadovej, najmä obdobie 15. storočia, kedy u nás aj v celej strednej Európe odzneli mimoriadne kruté zimy, ktoré boli pomerne časté, dokonca pravdepodobne ich výskyt bol častejší ako v druhej, tiež mimoriadne chladnej fáze malej doby ľadovej, ktorú zas vieme datovať do obdobia 1630-1850.  

Ukážky kronikárskych opisov veľmi drsných zím, typických pre obdobie malej doby ľadovej v Európe, ako to cituje V. Cílek vo Velkej knihe o klimatu zemí koruny České: 

"S naloženými povozmi sa jazdilo až do Benátok, celé Taliansko trpelo hroznými mrazmi. Na viniciach, olivách a dobytku boli zaznamenané obrovské škody. Taktiež v Alskasku vinohrady vymrzli až do koreňov." (Die kaltesten Winter seit vierzehn Jahrhunderten, r. 1234).  

Letopisy 1443 k tejto zime udávajú: "Tohto roku bola krutá zima, takže na cestách pomrzlo mnoho ľudí aj pocestných jazdcov a taktiež vtáci mrazom padali. Zima začala na sv. Mikuláša a trvala až do Stredopostia 19. marca. Na Hromnice (2.2.) sa po krajine túlali vlci a trhali chodcov aj pocestných, takže sa ľudia báli z domu vychádzať. Zahynulo premnoho kráv, oviec, teliat, koní a prasiat."

Zima 1460 kedy Dunaj uniesol aj ťažké povozy a zamrzlo aj Bodamské jazero. "Zamrznutý Dunaj uniesol ťažké prepravné vozy od 13. januára až do 11. marca. Mlyny boli zamrznuté a pokryté ľadom. Vinohrady vymrzli až do koreňov. Pôda bola až do Veľkej noci 13.4. ešte zamrznutá. Baltské more bolo celé pokryté ľadom, takže ešte 17. marca sa dalo chodiť a jazdiť na koni z Dánska až do hanzových miest Lubecku, Hamburgu, Stralslundu, Gdaňsku a jazdiť aj do Švédska. Prvé prasknutie ľadu bolo 16. marca." (Die kaltesten Winter seit vierzehn Jahrhunderten, r. 1460) 

Ukážka teplej zimy z roku 1290: "Táto zima bola neslýchane mierna, iba zima 1185/86 jej bola veľmi podobná. Na Vianoce kvitli stromy, dievky prinášali čerstvé kvety z kvitnúcich čerešní a chlapci sa kúpali v riekach. Na deň 6. januára prileteli vtáci a dňa 14. januára sa už nachádzali jahody a vinné kry začali pučať... Leto a jeseň boli veľmi daždivé." (Hennig, 1290).

Metodika a klasifikácia dát 

V prvom rade sme rozanalyzovali historické zápisky a už zanalyzované texty od V. Cílka a kol., z Velkej knihy klimatu zemí koruny České, ďalej sú to rôzne datasety a zápisy spomenuté aj v novších publikáciách slovenských autorov knihy Klíma v dejinách, Behringerova publikácia: Kultúrni dějiny klimatu a mnohé iné prevažne elektronické zdroje o dátach a stavoch zamŕzania niektorých riek, jazier a pod.

Každej zime (zimnému obdobiu) bol pridelený koeficient (kód), na škále od -4 až po +4, pričom sa nejedná o teploty! Ale čisto o koeficient, kde najnižší -4 majú hodnoty tie najtuhšie zimy v histórií. Spravidla sa jedná o extrémne tuhé zimy, ktoré predstavujú raritný výskyt. Takéto zimy sa javia ako najtuhšie za posledných min. 100 a viac rokov. Ich priemerný výskyt za posledných 1000 rokov vychádza na do 20 takýchto zím. Takže štatisticky a priemerne sa takáto zima vyskytne raz za 50 rokov. Pričom v ústredných a najchladnejších fázach malej doby ľadovej, bol ich výskyt viac kumulovaný a niekedy sa vyskytli aj tesne po sebe. Okrem toho musela byť splnená aj podmienka výskytu tuhého ľadu, na mnohých tokov. Prípadne sem spadajú aj zimy extrémne dlhé. Takéto zimy naozaj započali už v novembri a zrejme trvali nepretržité mrazy až do konca marca, či apríla. Áno aj takéto extrémy sa vyskytli.

Napr. kód -4 má zima 1784/1785. K tejto zime existuje záznam od Behringera (Kultúrni dějiny klimatu s.221), kde sa dozvedáme, že sneh v švajčiarskom Berne ležal rekordných 154 dní. Pre porovnanie v relatívne "nedávnej" a poslednej tuhšej zime v 20. stor., zime 1962/1963 ležal v Berne sneh "len" 86 dní. V oboch zimách zamrzlo aj veľké, švajčiarske jazero Bodensee (Bodamské jazero), ktoré zamŕza veľmi raritne a len v extrémne tuhých zimách. Z tohto obdobia máme aj bližšie k nášmu územiu záznamy -priame meteorologické merania, zo stanice v pražskom Klementine. Paradoxne v Čechách bol v tomto zimnom polroku roka 1785 najchladnejší marec, ktorý skončil s rekordne nízkou teplotou -5,5°C. Pre porovnanie, posledné dekády, takúto nízku teplotu nedosahujú už u nás ani nížinné met. stanice v originál zimných mesiacoch, ako január. Kódy -3 majú tiež extrémne tuhé zimy, ktoré sa vyskytujú priemerne raz až 3 krát za 100 rokov. V "jadrách" malej doby ľadovej sa niekedy takéto zimy vyskytli aj každých 5-10 rokov, takže pomerne husto. Spravidla ide tiež o drsné, mrazivé zimy, s veľkým výskytom snehu, so zamrznutými tokmi, niektorými jazerami. Z kroník sa dozvedáme, že v takýchto zimách napr. zamrzne aj južné Baltské more, medzi Dánskom a Švédskom sa jazdí po ľade, zamŕzajú tiež veľtoky ako u nás Dunaj, v Británii Temža a aj Benátska lagúna, či dokonca časť Jadranského mora. Často kvôli zamrznutým tokom nemelú mlyny obilie, sú opisy zamrznutých ľudí a zvierat.

Naopak, na opačnej strane spektra sú zimy priemerne s kódmi 0 až 1, a zimy nadpriemerne teplé s kódmi 2 a 3. Či extrémne teplé zimy, ktoré z fenologického hľadiska pomaly neexistovali, zimy s kódom 4. v týchto zimách sa napr. často stretávame s opismi miernych teplôt, s častými odmäkmi, zimnými povodňami na riekach, absentuje silný mráz, prípadne sa mráz celú zimu nevyskytuje, alebo je veľmi mierny a trvá kratšie. Samozrejme absentuje aj sneh. Všeobecne sú tieto teplejšie zimy v kronikách opisované ako mierne, teplé až veľmi teplé. Často daždivé, hmlisté, veterné, kedy môžeme predpokladať silnejšiu cyklogenézu od Atlantiku, a teda miernu zimu. Väčšinou k identifikácií značne pomáhajú aj fenologické zápisky. Napr. často kvitnú niektoré stromy už vo februári, ľudia pracujú na poliach aj v zimnom období a pod. veľmi nápomocné sú zas údaje o počiatkoch žni a zberu obilia z polí, z čoho sa zas dá odvodiť priemerná suma/teplota teplých dní a teplota letného obdobia v danom období.

Samozrejme s klasifikáciou a historickými proxy dátami sú spojené aj isté nepresnosti a problémy, kedy nie je možné spoľahlivé zhodnotenie poveternosti. V ranných dobách to je hlavne absencia , či nedostatočné dáta a opis. Mnohé zimy majú strohé definície, napr. "teplá zima", "velice mírna zima" , "neskutočne drsná zima". Ak je zápis takýto strohý, a absentuje akýkoľvek iný časový, kvantitatívny a kvalitatívny záznam, tak sa takéto podmienky určujú problematicky. Mnohé zimy však majú napr. aj kvantitatívne záznamy, napr. "mrzlo od Sv. Kateřiny až do Velikonoc", "napadlo na 4 lokte snehu", "sneh ležel už od svátku všech Svatích", či záznamy kvalitatívne, napr. "Na zamrzlém Dunaji táborilo přes 4000 lidí", "Dunaj zamrzl tak pevně, že po ním bezpečne jezdili povozy" a pod. Čím ideme v histórií bližšie, samozrejme vzrastá počet kvantitatívnych aj kvalitatívnych popisov, či dokonca prvé merania teploty, prvotnými teplomermi, spočiatku sporadicky a neskôr aj periodicky.

Ďalším problémom sú nezrovnalosti, či problémy v datovaní, prípadne duplicity. Treba vziať v úvahu aj širší kontext a iné dáta. Najlepšie samozrejme ak sa dáta prekrývajú a korelujú z viacerých zdrojov. Najmä zo starších dôb vznikajú nezrovnalosti v zlom datovaní, či subjektivite kronikára. Napr. ak sa po teplej zime vyskytla zima normálna, zo subjektívneho popisu kronikára môže byť táto zima klasifikovaná ako prehnane chladná, alebo naopak, po sériách tuhých zím sa aj relatívne normálna zima bude popisovať ako "velice mírna a teplá". Preto vyššiu prioritu rozhodne majú zápisy, ktoré obsahujú nejaké kvantitatívne, kvalitatívne hľadisko. Napr. dobu trvania snehu, či mrazov. Relatívne časté sú duplicity. To je aj z dôvodu, že zima je ročné obdobie na prelome rokov. Niektoré zápisy tak píšu o konkrétnej zime z daného roku, ale v inom zdroji zas sa javí tá istá zima ako o rok posunutá. To je asi z dôvodu, že daný kronikár inak definoval rok. Vznikajú aj mierne nezrovnalosti, kde sa napr. nejaká zima klasifikuje v jednej časti Európy ako tuhá a v inej časti ako veľmi teplá. Za tuhé a extrémne tuhé zimy, či zimy z opačnej časti spektra sme klasifikovali len na zákl. overenia z viacerých zdrojov. Problém je aj v definovaní zamŕzania Bodensee. Najmä z obdobia pred 17. storočím.

Historické proxy dáta tak majú svoje úskalia. Napriek tomu sú na klimatické datovanie v istých ohľadoch omnoho presnejšie a vhodnejšie ako iné proxy dáta z prírodovednej oblasti. Podnebie Európy pred vynájdením teplomerov sa zvykne odvodzovať z proxy dát, ako sme už spomenuli zväčša jadrá ľadovcov, sedimenty dna oceánov, jazier, letokruhy stromov sú relatívne presné (lebo odzrkadľujú ročný chod), rovnako tak aj ľadovcové jadrá. Avšak problém je, že mnohé sa nachádzajú na exponovaných miestach, ktoré nemusia nutne korelovať s klímou veľkého územia. Okrem toho ide o miesta mimo civilizácie, kde zistenie konkrétnych teplôt v minulosti nemusí odzrkadľovať vzdialenejšie miesta. Prípadne sú náchylné odzrkadľovať dlhšie časové obdobia a iné klimatické javy, ako napr. zrážky/sucho. Pylové analýzy zas povedia aký druh rastlinstva na danom mieste rástol v minulosti, z čoho sa dá odvodiť nepriamo teplota (ak pôjde o chladnomilnú, či teplomilnú flóru), avšak nepovie nám to nič o sezónnych, či mesačných výkyvoch. Inými slovami prírodné paleodáta odrážajú hrubé časové okná a rysy. Historici naproti tomu vedia presne dátum a čas a v konkrétnom mieste, kde je sústredená civilizácia. Konkrétny zápis o dĺžke mrazov, výške snehu, či trvaní snehovej pokrývky môže byť veľavravnejší a mnoho krát aj je, ako napr. jeden letokruh. Šírka letokruhu stromu nám môže signalizovať že rok bol teplejší, rovnako tak môže byť aj vlhší. Avšak konkrétny zápis v kronike obsahuje omnoho viac dát. Presnú teplotu v °C síce nebudeme vedieť bez teplomerov nikdy, avšak v prípade zimného obdobia a podrobnejšieho zápisu sa dostaneme po spracovaní k veľmi solídnym dátam. Tieto dáta a grafický výstup napr. veľmi dobre koreluje s inými aj prírodnými rekonštrukciami z našej oblasti, dokonca aj datasetmi a priemermi pre širšie okolie či dokonca hemisféry. Je dobre vidieť, že s vysokou pravdepodobnosťou aj historický výskyt a tuhosť zím zodpovedá širšej klasifikácií období. Sú možno miestami badateľné len krátkodobejšie regionálne rozdiely, ktoré si rozoberieme postupne v analýze.

Od roku 1771 boli dáta obohatené o priame merania, ktoré sú veľmi vzácne, a to z Pražského Klementina, kde teploty sledujú od tohto roku dodnes. Máme tak od tohto roku úplne presné meranie a priemerné teploty zimných mesiacov, ktorých priemer bol opäť prevedený na metodiku kódov, aby sa jednotlivé metódy nemiešali. Z tohto potom vieme retrospektívne a približne odvodiť teploty zím, až 1000 rokov dozadu. Priame meteorologické pozorovania z Pražského Klementina sú vzácna rada, aj keď sa nejedná o dáta merané dnes už podľa platných predpisov Svetovej meteorologickej organizácie. Meracie prístroje boli (dodnes sú) umiestnené v okne ústavu niekoľko metrov nad zemou, takže tieto teploty nie sú merané dnes už štandardizovanou metódou (2 metre nad zemou, nad trávnatou plochou v met. búdke). Avšak už len kvôli svojmu historickému významu, dokážu veľmi pomôcť v analýze historického počasia a klímy. Problém dát z Klementina, o ktorom sa často diskutuje, ak sa zrovnávajú nejaké historické obdobia, je smerom od histórie k súčasnosti rastúci vplyv tepelného ostrova Prahy. Je jasné, že mesto sa rozrástlo a dnes už sotva pripomína stav z roku 1771, keď Klementinum spustilo pravidelné merania teplôt. Tieto antropogénne vplyvy, pravdepodobne o niečo dvíhajú teploty v mestách v rámci širšieho okolia. Dnes už sú celkom známe teórie vplyvov tzv. "mestských tepelných ostrovov" a meniacej sa zástavby v časne, na vplyv teploty. Napriek tomuto vplyvu "tepelného ostrova" môžeme konštatovať, že posledné dekády sú zimy omnoho miernejšie a teplejšie aj v širšom zázemí. Okrem toho vplyv tepelného ostrova sme sa mierne odfiltroval aj použitím kódov zimy, na rozdiel od pevnej teploty.  

[1] Behringer, W. (2007). Kultúrni dějiny klimatu. Munchen: Verlag C.H. Beck oHG, Munchen.

[2] Václav Cílek, Jiří  Svoboda, Zdeněk Vašku. (2003). Velká kniha o klimatu zemí koruny České. Praha: Regia.

[3] Kovár, Benediková, Zajac . (2022). Klíma v dejinách. Bratislava: Premedia.

[4] Dario Camuffo, C. B. (2017). When the Lagoon was frozen over in Venice from A.D. 604 to 2012: evidence from written documentary sources, visual arts and instrumental readings. Paleoenvironment, Geoarchaeology, Historical Geography, TU

[5] (Seegfrörnen des Bodensees) Wikipedia: TU 

[6] Portál Český hydrometeorologický ústav, Historická data: TU