Je najteplejšie za 11 300 rokov?

04.11.2022

Ľudia, ktorí vedia o klimatických zmenách, či klimatickej kríze len z televízie, či z médií majú o tejto problematike väčšinou len povrchné vedomosti. Samozrejme že sa otepľuje čo aj mnohí subjektívne posledné roky vnímame. Aké to však bolo v minulosti? Naozaj tu máme tak teplo, ako nikdy predtým? 

Na úvod by som rád poukázal na jeden fakt. Predstavte si čisto hypoteticky, že by nám bol známy klimatický záznam teplôt na Zemi od jej vzniku až po súčasnosť, povedzme na nejakom dlhom papieri. Na tomto papieri by jeden rok predstavoval riadok zhruba 1 mm, kde by bola vtesnaná hodnota teploty v danom roku na zemeguli. Takýto "papier" by bol dlhý 4700 Km, čo je zhruba ako z Bratislavy na Severný pól. A koľko z tohto obdobia tvoria nami merané teploty? Ak zoberieme posledných 30 rokov najpresnejších, satelitných meraní, tak sú to 3 cm! Buďme ale štedrí a zoberme aj najstaršie teplotné rady merané už teplomermi v Európe. Potom sa náš záznam poznania predĺži "až" na zhruba veľkosť papiera A4. Takže toľko to presne poznáme. Tento záznam analyzujeme, meriame, priemerujeme a modelujeme do budúcnosti. A v neposlednom rade ešte robíme katastrofické závery, ako bude teplota donekonečna stúpať. Teplota stúpa. Ale stúpa posledných 150 rokov. Takých stúpaní a klesaní boli tisíce.

Ako teda niektorí "vedci" dospeli k tomu, že tu máme v súčasnosti najteplejšie za 11 300 rokov? Odpoveďou je paleoklimatológia. Veda, ktorá skúma vývoj podnebia v dávnych dobách. Na odvodenie približných teplotných podmienok v dávnych dobách, nám slúžia tzv. proxy dáta. To môžu byť letokruhy stromov ich šírka, ľadovcové vrty, či analýza rôznych hlbokomorských sedimentov, ktoré slúžia ako tzv. paleoteplomer. Problém proxy dát je ten, že sa viažu na určité miesto. Je logické, keď analyzujete letokruh z určitého stromu, tak výsledky budú reprezentovať len dané miesto a nie globálne teploty. Taktiež to nie je úplne presná metóda, t.j. trendy môžu odzrkadľovať dlhšie časové obdobie, jemné výkyvy a oscilácie sa strácajú a pod. Rozhodne sa nedá tieto "hrubé" dáta zrovnávať s exaktne nameranými údajmi, pomocou teplomerov. Čo ako uvidíme neskôr, niekoľko vedcov rado robí. Ďalším nie zanedbateľným problémom proxy dát je ich sezónna variabilita. Mnohé môžu byť naviazané len na určitú sezónu v roku, na ktorú reagujú, pričom teploty počas celého roka nám neodzrkadlia. Mnohé môžu skôr reagovať na zrážky ako teploty a podobne. Tých možností a teórií je v celku mnoho. Je teda úplne nekorektné až hraničiace s vedeckým šarlatánstvom, keď sa tieto dáta prezentujú po boku inštrumentálnych meraní.

Problém je trocha zložitejší. V prvom rade paleodáta sú v porovnaní s priamo meranými teplotami dáta inej kvalitatívnej aj kvantitatívnej množiny, ovplyvnené veľkou zotrvačnosťou klimatického systému. Napr. v prípade oteplenia v miestach kde je dostatočne chladno, to môže zvýšiť zrážkový úhrn a ľadovce rastú aj napriek otepleniu. Niektoré ľadovce tak môžu ešte narastať aj dekády po tom, čo sa začalo otepľovať. Morské sedimenty sa napr. tvoria tisícročia. Vďaka morským organizmom sa tieto vrstvy rozrušujú a vznikajú hluché miesta aj tzv. "dátové okná". Akékoľvek paleodáta nám teda odzrkadlia len hrubé zmeny klímy, odhalia teplejšie a chladnejšie obdobia v zmysle dekád, storočí a tisícročí a kratšie obdobia sa tam logicky úplne stratia. Nehovoriac o sezónnych vplyvoch, ktoré tam ani nebude vidieť. Ak sa na to "napoja" dáta z inej kvalitatívnej hladiny, napr. inštrumentálne -priame merania teplôt, výsledky sú vždy deformované. Napríklad štúdia (2013) vedca Marcotta, ktorý v tomto zašiel najďalej a síce v jeho záveroch sa konštatuje, že je tu najteplejšie za posledných 11 300 rokov, t.j. celej doby medziľadovej. Tieto závery kopírujú a prezentujú mnohé inštitúty, venujúcej sa klimatickej zmene súčasnosti. Vytvára sa tak dojem, že v minulosti (dokonca celý náš interglaciál) nikdy tak teplo, ako dnes nebolo. 

Tieto dáta preberajú početné inštitúcie, ktoré sa venujú klimatickým zmenám. Tento graf nájdeme napr. aj na stránkach faktaoklimatu.cz, kde je pri zdroji grafu uvedené paleodáta a na to sú "pripnuté" GISS dáta, čo sú priame terestrické merania. Prečo je takéto spájanie dvoch množín dát, ktoré sú zo svojej podstaty kvantitatívne aj kvalitatívne veľmi odlišné problém, vysvetlím aj ďalej.

Faktom ostáva, že niektoré obdobia v minulosti v našej medziľadovej dobe boli pravdepodobne v našich podmienkach dokonca teplejšie(?), ako súčasnosť. Dokonca nebolo to tak dávno. Okolo roku 1000 panovala tzv. Stredoveká teplá perióda, kedy rástla populácia, v našej oblasti sa v severných okresoch pestoval vinič a pod. Tomu napovedá množstvo dôkazov. Dokonca Vikingovia osídľujú Grónsko a zbytky ich obydlí sa nachádzajú v miestach, kde je dnes už ľad a večne zmrzlá pôda -permafrost. To sú známe historické fakty a napovedajú tomu aj mnohé proxy dáta. Kto by sa o tomto období chcel dozvedieť viac, dávam do pozornosti projekt tzv. Medieval warm period map, kde sú na mape dostupné stovky vedeckých prác, ktoré na základy proxy dát analyzujú toto obdobie. Nájdete tam aj práce z našej oblasti a lokalít z celého sveta.[1]

Napriek tomu, že ani dnes, keď máme k dispozícií moderné satelity a teplotné pokrytie celej Zeme takmer úplne na centimetre, máme niekedy problém určiť takú veličinu akou je globálna teplota, niektorí  aktivisti to ale vedia úplne, a to len pomocou proxy dát, ktoré sú čo do pokrytia biedne, určiť globálnu teplotu aj tisícročia dozadu. V tom vidím najväčší vedecký problém, že niečo ako globálna paleoteplota je značne hypotetická veličina. Napr. južná pologuľa nie je proxy dátami pokrytá takmer vôbec z jednoduchého dôvodu. Je tam málo pevniny a väčšinu tvorí Južný oceán, čo dokonca priznávajú aj samotní autori týchto grafov.

Je preto možné z proxy dát vyvodzovať globálnu teplotu? Podľa mňa je to z vedeckého hľadiska nesprávna metodika, ktorá má za úlohu len jediný cieľ. Dramatizovať a strhnúť na seba pozornosť médií a popularitu. To je rozhodne cieľ týchto inštitúcií. Je pochopiteľné, že média z logických dôvodov pritiahnuť sledovanosť, dávajú prednosť najmä tým najkontroverznejším a najextrémnejším vedeckým prácam. Mnohé stovky až tisícky prác serióznych vedcov, ktoré korektne ukončia svoje dáta proxy dátami a umelo nenavyšujú tieto krivky, ostanú bez povšimnutia. Seriózny klimatológ a už vôbec nie paleoklimatológ Vám však nikdy nebude tvrdiť, že v súčasnosti je tu najteplejšie za 10 000 rokov, jednoducho preto, že niečo také sa nedá nikdy potvrdiť, nakoľko proxy dáta na niečo také nie sú vhodné kvôli kvalitatívnym a kvantitatívnym vlastnostiam v porovnaní s "tvrdými" meraniami pomocou teplomerov.

Je napríklad všeobecne známe, že v tzv. Klimatickom optime Holocénu, čo bolo akési najteplejšie obdobie našej medziľadovej doby, bolo omnoho teplejšie ako dnes a to s vysokou pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou aj globálne. V tomto období masívne kolabuje Grónsky ľadový štít, ktorý sa po tomto extrémne teplom období zastabilizoval až relatívne nedávno, na konci 20.stor. Pojednáva o tom aj štúdia vydaná v roku 2018 v časopisu Glaciology.[2] Kde sa okrem iného konštatuje, že teploty v Grónsku boli v tomto období o 2-3°C vyššie ako na konci 20. storočia. V niektorých kratších periódach autori štúdie spomínajú dokonca o 5 °C vyššie teploty ako na konci 20. stor. Geologické dôkazy ďalej v štúdií naznačujú, že v juhozápadnom Grónsku ľadový štít ustúpil až 100 Km, v porovnaní so súčasným stavom.

Išlo tak o bezpochyby o veľmi teplé obdobie o čom svedčia stovky aj geologických dôkazov, napríklad aj to, že hladina oceánov bola celosvetovo o pár metrov vyššie. Išlo o úplne iný svet. Svet zelenej Sahary a celkovo všetky ekosystémy vyzerali podstatne inak. Napriek týmto nepriestrelným faktom, Marcott vydáva "hokejový" graf, kde sa javí súčasnosť ako najteplejšia časť za posledných 11 300 rokov. Aby to bolo ešte údernejšie, pridáva sa aj "predikcia" do budúcnosti 

Tento graf (a mnohé iné početné verzie) s radosťou preberali početné média a  aktivisti z celého sveta. Je jasné, že šokujúce vyjadrenia priťahujú pozornosť a mnohokrát aj "vedci" produkujú takéto práce zo snahy zaujať a strhnúť na seba pozornosť, popularitu a financie. Vedecká hodnota takéhoto počinu je pre mňa naozaj nulová a možno zaujme ľudí, čo sa do klimatických zmien až tak nevyznajú. Na margo Holocénu treba povedať ešte jednu vec. V tomto období boli astronomické parametre nastavené tak, že severná pologuľa dostávala viac žiarenia ako v súčasnosti a letný slnovrat nastával v perihéliu, teda keď je zem najbližšie pri Slnku. Je preto aj logické, že muselo byť omnoho teplejšie, ako v súčasnosti. Ako je teda možné, že aj Marcottov graf produkuje hokejku, z ktorej je zrejmé, že dnes je dokonca teplejšie a úplne "vymazáva" aj teplé obdobie Holocénu? Ako je možné, že Grónsky ľadový štít sa ešte tak neroztopil a nie je dávno o 100Km ďalej ako to bolo v klimatickom optimu Holocénu? Pre tých, ktorí by sa chceli dozvedieť niečo o celej našej medziľadovej dobe, dávam do pozornosti Holocene Climate Atlas - HOCLAT, ktorý vydal inštitút Oeschgerovho centra pre výskum klímy, Geografickej univerzity vo švajčiarskom Berne. Atlas je dostupný aj online v pdf. a sú tam rozsiahle rekonštrukcie teplôt, zrážok a mapy za posledných 10 000 rokov.[3]

Na záver ak som Vás ešte neunudil a dočítali ste sa až sem, by som rád povedal ešte niečo o metodike, akou takéto "hokejkové" grafy vznikajú. Všimnite si na jednom aj na druhom grafe, že sú na svojom konci "obohatené" o tzv. inštrumentálne merania teploty. 

To v praxi znamená, že máme dve množiny údajov. Jedna množina tvorí záznam proxy (menej presných) údajov z rôznych zdrojov a druhá množina sú už reálne namerané hodnoty teplomermi. Tieto množiny si samozrejme nie sú rovné v kvalite ani kvantite. Všimnite si, že aj autori z Cambridge University pri modelovaní grónskeho ľadového štítu spomínajú, že proxy dáta ukazujú oteplenie max o 3°C, no z hľadiska dynamiky úbytku ľadovca je možné súdiť, že museli tu byť aj kratšie obdobia o niečo teplejšie až o 5°C, aj keď to proxy dáta neukázali. Proxy dáta sú hrubé a čím ideme ďalej do minulosti, tým nepresnejšie. Je to rovnaké ako keby som vedel priemerné ročné teploty povedzme v Bratislave za jednotlivé roky. Povedzme 11,8 °C, 11,2 °C, 10,9 °C... atď. Mohol by som usúdiť, že vždy bola v Bratislave taká teplota? No nemohol, lebo je evidentné, že ide o priemernú ročnú teplotu. Pritom v júli určite bolo aj nad 30°C a v januári možno aj -10°C. 

Potom tu máme už inštrumentálne merania, ktoré sa pomocou nejakých metód kalibrujú, aby zapadli do týchto proxy údajov a krivky sa mohli spojiť. No podstata takejto vedeckej metódy je na pováženie a osobne si myslím, že nejde o objektívne porovnanie. Je to ako keby som roky na svojom dvore odhadoval teplotu len na základe svojich pocitov a zapisoval by som si ich a potom si kúpim profesionálnu meteostanicu, ktorá mi meria teploty s presnosťou na desatiny stupňov. Zrazu by som mal množinu údajov omnoho presnejších a solídnejších a tieto údaje by som sa snažil spájať s mojimi predchádzajúcimi odhadmi. Výsledkom by rozhodne bola blbosť. V praxi tieto spájania vedú vždy k "hokejovým" krivkám, ktoré sú nám prezentované. Smutné je najmä to, že aj mnohí solídni vedci tieto grafy používajú vo svojich prednáškach a podávajú ich ako holý fakt. Oni však holým faktom nie sú.

Existujú aj historické kronikárske záznamy, ktoré sa dajú použiť na paleoklimatologický výskum klímy, ako priame zdroje. Tu je problém s interpretáciou, ale na rozdiel od prírodných paleodát, ide o metodiku presne ukotvenú v čase. Môžu to byť rôzne historické mapy, názvy chotárov obcí, štatistické údaje o cenách obilia, dátumy žatiev, zápisy zväčša extrémnych javov počasia. Napr. máme presné zápisy, kedy zamrzlo to ktoré jazero, rieka, či napr. Baltské more, alebo Benátska lagúna.

Napr. z oblasti Bodamského jazera existuje v kronikách tradícia, kedy sa busta Sv. Jána preniesla z nemeckého mestečka Hagnau do švajčiarskeho Munsterlingenu. Na to, aby zamrzlo veľké Bodamské jazero tak, žeby unieslo ľudí je potrebná naozaj extrémne tuhá zima, ktorej musí predchádzať extrémne chladná jeseň, aby sa voda dostatočne ochladila a neskôr zamrzla, alebo nepretržité arktické dni v zime. Vieme napr. že Bodamské jazero zamŕzalo častejšie v 18. stor., kedy vrcholila tzv. malá doba ľadová a mnohé oblasti v Európe mali zrejme chladnejšie podnebie ako je tomu v súčasnosti. Resp. kruté a chladné zimy sa vyskytovali omnoho častejšie ako je tomu v súčasnosti. Za posledných 200 rokov bola busta premiestnená len 4 krát. V rokoch 1830, 1880, v krutej zime 1929 a v r. 1963. Je to teda takmer 60 rokov, čo busta čaká na svoje premiestnenie po ľade v Munsterlingene, nakoľko posledných 60 rokov Bodamské jazero vôbec nezamrzlo.

Ak prídeme bližšie k nášmu územiu v Čechách významní autori Ako geológ Cílek, či J. Svoboda sa podrobne venujú vývoju klímy v našej oblasti za posledných 1000 rokov. Je pozoruhodné, že podobne teplé klimatické podmienky aké máme v súčasnosti, alebo ešte len očakávame v budúcnosti, sme tu pravdepodobne mali pred polstoročím. Konkrétne 16. a začiatok 17. storočia sa označuje malé klimatické optimum, kedy sa klíma relatívne zlepšila a oteplila, po prvej fázy doby ľadovej. Za najteplejšie sa považujú roky 1520 -1570[4], kedy zúria v Európe viaceré požiare dokonca pri brehoch riek, panujú horúce a suché letá a mierne zimy. Žatvy nastávali približne o mesiac skôr ako je tomu v súčasnosti, už začiatkom júna. V extrémne teplých rokoch sú dokonca zaznamenané dvojité úrody, druhá prebiehala v decembri. Na Kolínsku sa pestovali melóny, broskyne a iné teplomilnejšie plodiny (Dnes sa prirodzene pestovanie melónov začína niekde južne od Budapešti). Rozšírenejšie boli vinice a chmeľnice, ktoré zasahovali viac severnejšie ako je tomu v súčasnosti.

Nebolo to tak dlhé, avšak extrémne a teplotne pravdepodobne veľmi anomálne obdobie v našich oblastiach. V našej oblasti z tohto obdobia pochádza napr. aj najznámejšia rytina Šarišského hradu, z roku 1617, ktorej vznik sa predpokladá niekedy okolo r. 1600[5]. Na rytine a následnej maľbe je vidieť vyzobrazenia vinohradov na šarišskom hradnom kopci. Tieto vinohrady aj časovo spadajú do obdobia malého klimatického optima, kedy mohli byť podmienky na pestovanie viniča veľmi priaznivé aj na Šariši, či Spiši

[1] Stredoveká klimatická anomália mapový server + vedecké práce

[2] Journal of Glaciology: číslo 64, článok 245 s.477-488 , June 2018

[3] Atlas HOCLAT

[4] Svoboda, J. (2009). Utajené dějiny podnebí . Praha .

[5] Sárossy, Š. (2017). Hrad Šariš, v čase udalostiach a súvislostiach . Prešov: KOMA, Prešov, 2017.